Zdravé mestá a životné prostredie v regiónoch Slovenska
Zelené mestá - zdravé mestá
Zelené mestá - zdravé mestá
Úvod do problematiky environmentálneho zdravia
Vzťah životného prostredia a zdravia, tzv. environmentálne zdravie, treba chápať ako komplex interakcií medzi genetickými danosťami človeka a okolím, v ktorom žije. Vystavenie človeka škodlivinám z prostredia môže byť spúšťačom vzniku chorôb, najčastejšie chronických, ktoré zbytočne oberajú jednotlivca o roky prežité v zdraví a pohode.
Vzhľadom na to, že obyvateľstvo je sústredené v mestských aglomeráciách, kde zároveň pôsobia v zvýšenej miere antropogénne javy, bola vypracovaná pilotná verzia metodickej príručky na zber dát a analýz environmentálneho zdravia obyvateľstva na úrovni miest Slovenskej republiky.
Spracovanie návrhu metodiky
Cieľom metodickej príručky je vytvorenie jednotného postupu sledovania vybraných indikátorov pre hodnotenie environmentálneho zdravia obyvateľstva v mestách.
V rámci príručky v roku 2021 bolo hodnotených 7 miest:
Overovanie metodiky vo vybratých mestách
Komárno
Rozprestiera sa najužnom Slovensku, na Podunajskej nížine. Životné prostredie v meste je ovplyvnené viacerými stresovými faktormi, medzi významné patria stresové faktory na intenzívne využívanej poľnohospodárskej pôde, v dôsledku kontaminácie pochádzajúcej z priemyselnej činnosti s čím súvisí aj zhoršená kvalita ovzdušia. Ďalším faktorom sú aj prebiehajúce erózne procesy na poľnohospodárskej pôde.
Liptovský Hrádok
Je situovaný v severnej časti Žilinského kraja, v okrese Liptovský Mikuláš. Životné prostredie v meste je ovplyvnené viacerými stresovými faktormi, znečistenie ovzdušia, poškodenie vegetácie imisiami, svahové procesy, znečistenie vôd, ktoré sa znížilo zrekonštruovaním verejnej splaškovej kanalizácie, ale aj napojením obyvateľov.
Michalovce
Ležia na východe Slovenska na Východoslovenskej nížine v celku Východoslovenská pahorkatina, na nive rieky Laborec. Životné prostredie v meste je ovplyvnené intenzívnym poľnohospodárstvom, čo znečisťuje pôdu a podzemné vody.
Poprad
Nachádza sa na západe Prešovského kraja. Životné prostredie je v meste poznačené hlavne kumulatívnymi stresovými faktormi, najmä znečistením ovzdušia.
Púchov
Je situované v severovýchodnej časti Povážskeho podolia, v severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov, v doline stredného toku Váhu Životné prostredie je v meste z hľadiska vybraných stresových javov zaťažené kumulatívnymi stresovými faktormi, ako zaťažené znečisteným ovzduším, poškodením lesnej vegetácie, kontaminácie pôdy a svahovými procesmi.
Revúca
Sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenska v Slovenskom rudohorí, medzi Stolickými vrchmi na severne od mesta a Revúckou vrchovinou južne od mesta, pod vrchom Kohút a na sútoku vodných tokov Zdychava a Muráň Životné prostredie je v meste zaťažené výskytom smogových situácií pochádzajúcich z vykurovania pevným palivom a z ďalších lokálnych zdrojov, k vyššej koncentrácii prispievajú aj nepriaznivé rozptylové podmienky.
Šamorín
Leží v Podunajskej nížine Šamorín sa rozprestiera na južnom Slovensku, na Podunajskej nížine v celku Podunajská rovina na Žitnom ostrove na rieke Dunaj a pri vodnom diele Gabčíkovo. Životné prostredie je v meste ovplyvnené viacerými stresovými faktormi, medzi významné patria stresové faktory na poľnohospodárskej pôde, v dôsledku kontaminácie pochádzajúcej z intenzívnej poľnohospodárskej činnosti s ohrozením podzemných vôd.
Hodnotenie miest na základe sledovaných indikátorov
Hodnotenie miest prebieha na základe stanovenej bodovej škály environmentálneho zdravia obyvateľov, ktorá bola určená na základe informácií z hodnotenia ukazovateľov.
Mapa vybratých miest a ich dosiahnuté skóre
Komárno - hodnotenie dobré
Mesto Komárno dosahovalo pri množstve indikátorov stredné alebo vyššie skóre, čo predstavuje pozitívne hodnotenie. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a predchádzania klimatickej zmeny. Za najdôležitejšie sa odporúča dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste, ďalší rozvoj alternatívnych druhov dopravy ako aj redukciu tvorby odpadov a prechodu na cirkulárnu ekonomiku.
Liptovský Hrádok - hodnotenie dobré
Mesto Liptovský Hrádok dosahovalo pri viac ako dvoch tretinách indikátorov stredné alebo najvyššie skóre, čo predstavuje pre mesto pozitívne hodnotenie. Najväčšie rezervy vidieť v oblasti budovania zelene v meste, čo úzko súvisí s riešením klímy v zastavanom území. Ako najdôležitejšie vidíme dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste, ďalší rozvoj alternatívnych druhov dopravy ako aj zachytávania dažďových vôd na území mesta.
Michalovce - hodnotenie uspokojivé
Mesto Michalovce dosahovalo pri viac ako tretine indikátorov najnižšie skóre, čo predstavuje určité rezervy mesta v sledovaných oblastiach, ktoré vplývajú na environmentálne zdravie obyvateľstva. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a boja s klimatickou zmenou. Za najdôležitejšie sa odporúča dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste, ako aj redukciu tvorby odpadov a prechodu na cirkulárnu ekonomiku.
Poprad - hodnotenie uspokojivé
Mesto Poprad dosahovalo pri viac ako tretine indikátorov najnižšie skóre, čo predstavuje určité rezervy mesta v sledovaných oblastiach, ktoré vplývajú na environmentálne zdravie obyvateľstva. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a boja s klimatickou zmenou. Za najdôležitejšie sa odporúča dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste.
Revúva - hodnotenie dobré
Mesto Revúca dosahovalo pri väčšine indikátorov buď stredné alebo najnižšie skóre, čo predstavuje priemerné hodnotenie. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a boja s klimatickou zmenou. Za najdôležitejšie sa odporúča dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste, ďalší rozvoj alternatívnych druhov dopravy, ako aj redukciu tvorby odpadov a prechodu na cirkulárnu ekonomiku.
Šamorín - hodnotenie dobré
Mesto Šamorín dosahovalo pri väčšine indikátorov najvyššie, resp. stredné skóre, čo predstavuje dobré hodnotenie. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a boja s klimatickou zmenou. Za najdôležitejšie sa odporúča dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste a ďalší rozvoj alternatívnych druhov dopravy.
Porovnanie hodnotenia miest
Pri overovaní Metodickej príručky na zber dát a analýz environmentálneho zdravia obyvateľstva na úrovni miest SR sa vychádzalo z návrhu vypracovaného v roku 2020 (pracovný materiál). Údaje boli poskytnutých mestskou samosprávou vo vybraných mestách prostredníctvom dotazníkového prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2019. Pre relevantnosť hodnotenia environmentálneho zdravia obyvateľstva v týchto mestách boli doplnené aj údaje z SHMÚ, RÚVZ, NCZI a interných materiálov SAŽP (vlastné zistenia v rámci PHÚ, napr. brownfieldy, mokrade) za rok 2019.
Porovnanie miest
Pri porovnaní rozlohy a počtu obyvateľov vo vybraných mestách a dosiahnutým počtom bodov skóre je možné konštatovať, že mestá s menším počtom obyvateľov (nižšia hustota zaľudnenia) dosahujú lepšie hodnotenie (vyššie bodové ohodnotenie).
Najväčšie rezervy overovaných miest sú v oblasti:
✔ adaptácie na zmenu klímy, ✔ zadržiavania vody v území, ✔ zelenej infraštruktúry, ✔ odpadového hospodárstva.
Pre účinnú implementáciu metodiky je potrebné pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie vybraných indikátorov, ktoré je možné rozšíriť o nové poznatky v oblasti životného prostredia. Výsledky monitorovania by mali slúžiť na jednej strane širokej verejnosti, na druhej strane mestskej samospráve pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní a prijímaní postupov pri budovaní zdravého mesta.
Dopracovanie metodickej príručky
V roku 2023 bola vytvorená pracovná skupina na dopracovanie metodiky do finálnej verzie, ktorej hlavnou úlohou bolo prehodnotenie návrhu indikátorov na monitorovanie environmentálneho zdravia obyvateľstva v mestách.
Následne v roku 2024 prebiehalo pilotné overenie metodickej príručky v mestách - Banská Bystrica, Púchov a Žilina.
Banská Bystrica
Banská Bystrica sa rozprestiera na strednom Slovensku, v celku Zvolenská kotlina, na sútoku vodných tokov Bystrica a Hron. Mesto patrí na základe administratívneho členenia do Banskobystrického kraja a je zároveň krajským a okresným mestom. Životné prostredie v meste je ovplyvnené viacerými stresovými faktormi, medzi významné patria stresové faktory pochádzajúce z priemyselnej činnosti, z hľadiska kvality ovzdušia je Banská Bystrica zaradená medzi rizikové mestá.
Púchov
Je situovaný v severovýchodnej časti Považského podolia, v severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov, v doline stredného toku Váhu. Životné prostredie je v meste z hľadiska vybraných stresových javov zaťažené kumulatívnymi stresovými faktormi, ako znečisteným ovzduším, poškodením lesnej vegetácie, kontaminácie pôdy a svahovými procesmi.
Žilina
Žilina leží na severe stredného Slovenska. Na územie zasahujú geomorfologické celky Súľovské vrchy, Žilinská kotlina, Javorníky a Kysucká vrchovina. Mestom Žilina preteká rieka Váh, ktorá priberá rieky Kysuca a Rajčanka. Životné prostredie v meste je ovplyvnené intenzívnym poľnohospodárstvom, najmä v južnej časti územia, ktoré znečisťuje pôdu a podzemné vody, ako aj priemyselnou výrobou a intenzívnou dopravou.
Hodnotenie miest na základe sledovaných indikátorov
Hodnotenie prebiehalo verbálno-numerickým hodnotením environmentálneho zdravia obyvateľstva vo vybraných mestách na základe získaných údajov a bodového hodnotenia na základe trojstupňovej škály.
Banská Bystrica – hodnotenie dobré
Mesto Banská Bystrica dosahovalo pri množstve indikátorov stredné alebo vyššie skóre, čo predstavuje pozitívne hodnotenie. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a predchádzania klimatickej zmene. Za najdôležitejšie sa odporúča sledovanie limitných hodnôt kvality vôd, prijať opatrenia na zníženie produkcie komunálneho odpadu, dobudovanie zelenej infraštruktúry v meste, rozvoj udržateľných druhov dopravy v osobnej preprave, likvidácia nelegálnych skládok odpadu. Mesto má dobre nastavené riešenie vodozádržných opatrení formou dažďových záhrad, výmeny nepriepustných povrchov za priepustné a budovaním zelených striech. Pozitívne hodnotenie patrí osvete v oblasti životného prostredia.
Púchov – hodnotenie dobré
Mesto Púchov dosahovalo pri množstve indikátorov stredné alebo vyššie skóre, čo predstavuje pozitívne hodnotenie. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a predchádzania klimatickej zmene. Za najdôležitejšie sa odporúča mapovanie verejnej zelene v meste, resp. dobudovanie zelenej infraštruktúry, likvidácia inváznych druhov, rozvoj udržateľných druhov dopravy v osobnej preprave, ako aj zachytávanie dažďových vôd na území mesta. Pozitívne hodnotenie patrí osvete v oblasti životného prostredia a environmentálnej výchove.
Žilina – hodnotenie dobré
Mesto Žilina dosahovalo pri množstve indikátorov stredné alebo vyššie skóre, čo predstavuje pozitívne hodnotenie. Najväčšie rezervy je vidieť v oblasti klímy a predchádzania klimatickej zmene. Za najdôležitejšie sa odporúča prijať opatrenia na elimináciu environmentálnych záťaží, mapovanie verejnej zelene v meste, resp. dobudovanie zelenej infraštruktúry, rozvoj udržateľných druhov dopravy v osobnej preprave, ako aj zachytávanie dažďových vôd na území mesta, venovať pozornosť protihlukovým opatreniam a likvidácii nelegálnych skládok odpadu.
Mesto má dobre nastavené riešenie vodozádržných opatrení formou dažďových záhrad, výmeny nepriepustných povrchov za priepustné a budovaním zelených striech.
Porovnanie hodnotenia miest
Údaje boli poskytnuté mestskou samosprávou vo vybraných mestách prostredníctvom dotazníkového prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2024. Pre relevantnosť hodnotenia environmentálneho zdravia obyvateľstva v týchto mestách boli doplnené aj údaje z SHMÚ, RÚVZ, NCZI, Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby a interných materiálov SAŽP za rok 2023. Vlastné zistenia v rámci PHÚ SAŽP, napr. brownfieldy, mokrade sú staršie údaje za roky 2019 - 2022. Mapovanie indikátorov v rámci SAŽP nie je pre celé územie SR vyhodnocované ročne.
Porovnanie miest
Pri porovnaní rozlohy a počtu obyvateľov vo vybraných mestách a dosiahnutým počtom bodov skóre je možné konštatovať, že medzi sledovanými mestami nie sú výrazné rozdiely.
Najväčšie rezervy overovaných miest sú najmä pri sledovaní a hodnotení zelene, využívaní udržateľných druhov dopravy v osobnej preprave, podielu sivých plôch na území mesta, na úkor úbytku poľnohospodárskej pôdy a nakladania so zrážkovými vodami.
Pre účinnú implementáciu metodiky je potrebné pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie vybraných indikátorov, ktoré je možné rozšíriť o nové poznatky v oblasti životného prostredia. Výsledky monitorovania by mali slúžiť na jednej strane širokej verejnosti, na druhej strane mestskej samospráve pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní a prijímaní postupov pri budovaní zdravého mesta.
ERS
Environmentálna regionalizácia Slovenska (ERS) je proces, v ktorom sa podľa stanovených kritérií (vybraných environmentálnych charakteristík/ukazovateľov) a postupov, zhodnocujúcich životné prostredie a vplyvy naň, vyčleňujú regióny (územné/priestorové jednotky) s určitou kvalitou a ohrozenosťou životného prostredia.
ERS v mestách
Ďalej môžme vidieť vyčlenenie Environmentálnej regionalizácie na územiach jednotlivých miest. Presnosť hodnotenia ako aj presnosť hraníc je relatívna keďže hodnotenie regiónov je založené na komplexnom hodnotení celého územia Slovenskej republiky.
Ak sa však pozrieme na prechádzajúce údaje ohľadom Zelených - zdravých miest môžme vidieť že výsledky sa v určitej miere stretávajú. Zároveň vieme takýmto spôsobom odhaliť miesta s rozchádzajúcimi sa výsledkami a ďalej skúmať dôvod ich nesúladu.
Regióny environmentálnej kvality 2020 v mestách
Fotografie z regiónov:
